V postoji a uvažovaní o filantropii je dôležitý aj charakter štátu. Zjednodušene môžeme povedať, že ak štát zabezpečuje všetko, stráca sa iniciatíva a vôľa ľudí urobiť niečo pre seba a pomôcť si.
Ak sa na druhej strane štát stará len o najnevyhnutnejšie minimum, voľný priestor vyplní jednotlivec, rodina, spolky, svojpomoc alebo trh. Čím je slabší štát, tým väčšia je viera spoločnosti v sily jednotlivca, tým menšie je rovnostárstvo, a tým väčší priestor existuje na samovoľné poskytovanie podpory v oblasti sociálnych služieb zo strany bohatších.
Realita je, samozrejme, o niečo zložitejšia, ale uvedomenie si tohto pomôže porozumieť, prečo napr. rozvoj modernej filantropie bol taký výrazný práve v USA a nie v Európe. (Dušan Ondrušek, Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie).