Prečo sa ľudia rozhodnú venovať svoj čas prípadne peniaze iným?
Dôvody darcovstva, altruizmu či solidárneho správania sa môžu byť kombináciou viacerých pohnútok a dôvodov:
Na najhlbšej, nevedomej úrovni môže byť darcovstvo podmienené geneticky ako špecifický prejav altruizmu: takéto správanie pomáha prežiť spoločenstvu – rodu. Na pozadí tohto vysvetlenia je uvedomenie si paradoxu tzv. „sebeckého idiota“, ktorý znamená, že čisto sebecké, racionálne jednanie jednotlivca neprináša úžitok pre spoločnosť, hoci prináša úžitok pre jednotlivca. Touto logikou sa riadia niektorí zarytí fanúšikovia trhu. Inými slovami maximalizácia individuálneho blaha neznamená maximalizáciu blaha pre spoločenstvo, ba práve naopak, konanie individuálne ne-sebecké (zamerané na prežitie jednotlivca) nie je automaticky neracionálne, pretože pomáha k prežitiu spoločenstva (napríklad obetovanie matky v mene záchrany dieťaťa, existencia vojakov a armády v štátoch a pod.).
Nasledujú rôzne psychologické dôvody na úrovni darcovského správania sa jednotlivca, ktoré pôsobia v rôznej miere na rôznych ľudí a z ktorých väčšina má základ v morálke:
- Darcovstvo „zlého“ svedomia
- Emočné darcovstvo
- Utilitárne darcovstvo
- Metafyzické darcovstvo
- Normatívne darcovstvo
- Rozvojové darcovstvo
Na úrovni spoločenskej, je darcovstvo fenomén redistribúcie súkromného bohatstva. Podobne, ako daňový systém tiež redistribuuje bohatstvo pre verejný prospech, tak charita, či filantropia slúžia ako spontánny nástroj redistribúcie, nedá sa však čo do objemu porovnávať, hoci je zrejmé, že medzi obomi existuje istá súvislosť. Rozdiely sú zjavné, napríklad v tom, že štát je vždy neosobný, kdežto charita osobná je. Už len tento drobný rozdiel znamená veľmi veľa. Ale nie je tu priestor na hlbšie porovnanie, takže ostaňme pri štáte. Štáty, v ktorých je redistribučná rola štátu tradične nižšia nechávajú relatívne veľký priestor pre súkromnú iniciatívu aj v redistribúcií t.j. organizovaná filantropia a darcovstvo je tam rozvinutejšie, s väčším kapitálom a to najmä vďaka súkromným darom. Toto je typické pre USA a čiastočne Veľkú Britániu, kde základ tohto filantropického kapitálu pochádza od darov od jednotlivcov a to najmä vo forme dedičských odkazov.
Prečo to tak je, je dané historicky. USA vznikli v kontraste so „starým“ svetom, v ktorom rod určoval budúcnosť ľudí. Práve na základe odmietnutia tohto rodového determinizmu v podobe aristokratizmu a dedenia postavenia, majetku a moci, sa USA rozhodli vysoko zdaňovať majetok, ktorý ostával po smrti, aby sa zamedzilo tomu automatickému odovzdávaniu postavenia. Podobne sa vypestovala kultúra zodpovednosti voči majetku, ktorý je tak veľký, že jeho spotreba pre celé príbuzenstvo je nemysliteľná. Objavili sa filantropi, ktorí sa rozhodli, že svojim rodinám ponechajú len jeho časť a inú časť venujú na ušľachtilé ciele (Carnegie, Ford, Rockefeller, Mott a i.). Neskôr k motivácií pribudol fakt, že sa vytvoril premyslený systém daňových úľav, ktorý umožňuje oslobodenie dedičstva od vysokých daní, práve jeho zverením na verejnoprospešné účely a to celou plejádou spôsobov Aj to je dôvodom, že nielen v úplne najvyšších majetkových vrstvách, ale aj v stredných vrstvách je poskytnutie darov z dedičstiev do základín nadácií dosť časté.